Stanovisko vizionárov

Nedeľné sv. omše

Ako sa zjavenia Kráľovnej Pomoci začali?

Martin rozpráva:

„Bola nedeľa 4.decembra 1994. Ja, Adriana, Michaela a Simona sme išli z rannej sv. omše domov. Cestou sme sa rozprávali a dohadovali sa, kedy a ako pôjdeme na púť na Dobrú Vodu. Ako sme sa rozchádzali zistili sme, že ani jednému z nás sa nechce ísť, pretože bolo chladno a mrazivo. Zrazu Michaela s preľaknutím vykríkla: ,Pozrite na slnko!´ Vtom sme videli slnko, ktoré sa krúti, mení farby a vzápätí sa približuje a vzďaľuje. Keď tento úkaz skončil, videli sme seba a okolie ponorené do tmavých farieb. Preľakli sme sa a pochopili to ako znamenie, že napriek chladnému počasiu máme sa ísť modliť. Simonu mama nepustila, pretože bola práve po chorobe.
     Keď sme kráčali po ceste ku krížu, modlili sme sa svätý ruženec. Vtom sme videli znova slnečný úkaz. Pri kríži sa konali modlitby k poklone a úcte k svätému krížu. Po týchto modlitbách sme sa modlili sv. ruženec. Zrazu som pocítil jemný závan vánku. Prenikol ma veľký pokoj. Zbadal som pri sebe biele svetlo a v ňom postavu peknej pani. Preľakol som sa a zatvoril som oči. Prenikla ma veľká bázeň. Vtom som počul: ,Moje drahé deti, ďakujem vám, že ste sem prišli a modlíte sa tu so mnou.´ Panna Mária ma oslovila: ,Martin, neboj sa prijať moje slová, chcem ťa použiť pre Božie a svoje plány.´ V srdci som cítil, že je to Panna Mária, ale bál som si to priznať. Vyžarovala z nej veľká láska, veľký pokoj a moje srdce bolo prežarované veľkou radosťou. Keď toto stretnutie skončilo, zistil som, že som nevnímal, čo sa deje vôkol mňa - akoby sa zastavil čas.
     Ako sme sa vracali domov, prežíval som v srdci veľkú radosť a potreboval som sa s touto radosťou s niekým podeliť. Preto som to povedal Adriane a Michaele. Poprosil som ich, aby to nikomu nehovorili. Pre nich to bolo tiež povzbudením a potešením, s ktorým sa ale podelili so svojimi rodinami. Táto udalosť sa v dedine rýchlo rozšírila. Tento deň nazývam dňom príhovoru.
     Na druhý deň 5.decembra sme sa večer s rodinou modlili modlitbu sv. ruženca, počas ktorého prišla Panna Mária a požehnala našu rodinu. V tom čase sme mali doma sochu Panny Márie, ktorá putovala po rodinách, a pri ktorej sme sa modlili. Tento deň bol prvým dňom, kedy sa Panna Mária zjavila v našej farnosti.“
     Počas nasledujúcich dní prichádzala Panna Mária cez modlitbu svätého ruženca a Martin ju už videl zreteľnejšie. „Stretnutie s Pannou Máriou bolo úžasné, ten pocit bol nádherný.“ – hovorí o tom a pokračuje: „Predsa však bola vo mne pochybnosť, či je to naozaj Panna Mária.“ Zdôveril sa starej mame, ktorá mu poradila, aby zjavenie pokropil svätenou vodou. Ak to bude zlý duch, určite zmizne – on neznesie svätenú vodu. Podľa toho bude poznať, či je to Panna Mária alebo nie. Na najbližšie stretnutie si Martin prichystal hrnček so svätenou vodou. Keď sa Panna Mária zjavila, namočil si prsty do svätenej vody a pokropil zjavenie. Panna Mária sa milo usmiala. Martin uvažoval: „Pokropím ju ešte raz? Bude to stačiť? Možno tie kvapky nedopadli na ňu a to sa mi len satan vysmieva.“ Potom nabral trochu viac vody a pokropil ju ešte raz. Na šatách jej ostali mokré fľaky. Opäť sa milo usmiala. „Aby som si bol úplne istý, nabral som ešte viac svätenej vody, a nabralo sa mi hodne“ konštatuje Martin, „a ošpliechal som ju tak, že jej šaty ostali mokré. Panna Mária sa na mňa ešte raz usmiala, vytrysklo z nej veľké žiarivé svetlo a ja som pocítil radosť a pokoj. Potom sme sa spolu modlili a rozprávali. Bol som veľmi šťastný, že to bola Matka Božia, že to nebol satan.“ – dodáva Martin.
     Zjavenia pokračovali každý štvrtok v kostole. Neboli však pravidelné, takže Martin nevedel, kedy Panna Mária príde. Vo štvrtok dostával posolstvá, ktoré si Panna Mária žiadala šíriť do celého sveta a želala si, aby vo farnosti začali podľa posolstiev aj žiť, pretože Ona chce zvláštnym spôsobom túto farnosť viesť. Ešte niekoľkokrát sa zjavila na Dobrej Vode. Potom sa tam zjavenia skončili a pokračovali v Dechticiach. Panna Mária žiadala púť ku krížu dňa 15. augusta 1995. V tento deň sa predstavila ako blahoslavená Panna Mária – KRÁĽOVNA POMOCI. Priala si, aby sa 15. august slávil ako výročný deň zjavenia. Po augustovej púti sa začala Panna Mária zjavovať pravidelne – každý deň. Vo štvrtok v kostole, v pondelok, v utorok, v stredu a v piatok doma u vizionárov, vždy o 20.40 hod. letného času a 19.40 hod. zimného času. Počas víkendov prichádza Panna Mária ku krížu a na kopec Svatodušnic. (pozri sekciu Púte)

Postupne si Kráľovná Pomoci vybrala aj ostatných vizionárov. Spolu ich je sedem. Sú to:

Martin Gavenda (nar. 10. 2. 1979), ktorému začali zjavenia 4. 12. 1994
Mária Gavendová (nar. 21. 12. 1980), ktorá počuje hlas Panny Márie od 19. 9. 1995
Lucia Vadíková (nar. 26. 7. 1981), ktorá počula hlas Panny Márie od 28. 12. 1995
Martina Kalašová (nar. 9. 5. 1984), ktorá Pannu Máriu po prvý raz videla a počula 2. 5. 1996
Adriana Kúdelová (nar. 8. 1. 1981), ktorá počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996
Simona Árendásová rod. Kumpanová (nar. 6. 1. 1982), ktorá počuje hlas Panny Márie od 21. 5. 1996
Jozef Danko (nar. 27. 5. 1985), ktorý počuje hlas Panny Márie od 22. 5. 1996

Panna Mária deti poslala za otcom biskupom. Prijal ich Mons. Dominik Tóth, svätiaci biskup bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, ktorý ich vypočul a dal im požehnanie. O zjaveniach je informovaný aj miestny kňaz.