Stanovisko vizionárov

Nedeľné sv. omše

Rozhovory s Pannou Máriou

Vianoce 1997


Deň narodenia Pána v roku 1997 bol pre dechtické deti výnimočný. V tento sviatočný deň sa mohli pýtať na čokoľvek o Vianociach. Na otázky vizionárov, Panna Mária odpovedala:

Mária: Mamička moja, ako ste s Jozefom putovali do Betlehema, čo si pritom prežívala?
     Panna Mária: Spolu s Jozefom sme putovali do Betlehema na sčítanie ľudu, kam putovalo mnoho iných ľudí. Cesta bola veľmi ďaleká. Ja som sedela na oslíkovi, svätý Jozef držal opraty a kráčal popri oslíkovi. Jozef mi povedal, aby som si oddýchla. Ale ja som mu odpovedala, že netreba. Pri srdci som prežívala veľkú radosť z narodenia Spasiteľa. Keď sme vchádzali do mesta Betlehema, zastali sme pred hostincom a poprosili o nocľah, ako nám poradil jeden človek, čo tiež putoval do Betlehema. Ale hostinský nás nechcel prijať pre našu chudobu. Jeden muž povedal, že za mestom je jaskyňa, do ktorej môžeme ísť, že tam nik nie je. Spolu s Jozefom sme prišli na miesto. Chválili sme Boha a všetko sme nechávali vždy na Božiu vôľu.

Adrianka: Mami, prečo mali ľudia také zatvrdnuté srdcia, keď vedeli, že má prísť na svet Ježiško?
     Panna Mária: Mali veľmi tvrdé srdcia a neverili, že môj Syn Ježiško môže prísť i v chudobe. Nečakali a nemohli uveriť tomu, že môj Syn prišiel v chudobe. Oni čakali, že sa narodí v bohatstve. Mali veľmi kamenné srdcia, ako máte vy. Vy neveríte, že sa môže môj Syn narodiť v každom z vás. Nechcete uveriť, že sa môže môj Syn narodiť každý deň. Tak i oni dali prednosť tomuto svetu ako hlasu svojho srdca.

Jožko: Mami, maštaľka, do ktorej ste prišli, bola kamenná alebo drevená?
     Panna Mária: Bola kamenná. Strecha bola podoprená drevom a na zemi bola slama.

Jožko: Jasličky tam boli, alebo ich Jozef musel spraviť?
     Panna Mária: Boli tam. V rohu.

Jožko: Odkiaľ ste zobrali slamu do jasličiek?
     Panna Mária: Bola tam pre ovečky. Takže tam bolo po celej maštaľke plno slamy.

Jožko: Mami, a tá maštaľka mala aj dvierka?
     Panna Mária: Áno, ale iba také malé.

Martin: Mami, prosím, ako sa narodil malý Ježiško?
     Panna Mária: Môj anjel! Keď sme doputovali do Betlehema, nikto nás nechcel prijať do domu a z hostinca pre pocestných nás nemilosrdne vyhnali pre našu chudobu a to, že som očakávala narodenie svojho Syna. Poslali nás do jaskynnej maštale. To bola moja prvá veľká bolesť v srdci. Keď sme prišli do maštale, Jozef sa ihneď začal o mňa starať. V maštali bolo veľa slamy, tak som si do nej sadla, aby som si odpočinula. Jozef šiel po drevo na oheň, no predtým ešte uviazal oslíka. Potom som zacítila, že nadišiel čas pôrodu, no žiadne bolesti som necítila. Začalo ma zahaľovať zlaté svetlo a vtom ma prenikla veľká blaženosť. Boh bol so mnou a pri mne. Začala som sa modliť. Zacítila som, ako sa dieťa pohlo v mojom lone. Nevediac ako, držala som malého Synčeka, Ježiša, v náručí. Vtom prišiel Jozef a my sme zrazu spoločne začuli spevy anjelov vôkol nás. Svetlo sa ešte viac rozplývalo po jaskyni. Anjeli spievali: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ Neskôr prišli pastieri a niektorí obyvatelia Betlehema. Traja mudrci, ktorých zaviedla hviezda k Ježiškovi, nás našli už v jednej rodine, ktorá nás prichýlila.

Simonka: Mami, aká to bola hviezda, ktorá sprevádzala mudrcov?
     Panna Mária: Tá hviezda bola od Boha. Svojím svetlom zvestovala, že sa zrodil Život. Nie život ľudský, ale Nebeský. Táto hviezda sprevádzala mudrcov až k Ježiškovi. Bola daná od Boha, aby ich priviedla k Nemu. Bola dôkazom toho, že prišiel na svet Kráľ. Kráľ zrodený zo ženy v chudobnej maštaľke.

Simonka: Aký bol Ježiško, keď bol malý?
     Panna Mária: Keď bol Ježiško malý, bol veľmi poslušný. Jeho srdce bolo plné radosti a lásky. Lúče z jeho Srdca vyžarovali a napĺňali každé srdce. Bol veľmi vnímavý a pozorný. Veď bol mojím Synom a Synom Najvyššieho. Všetko vnímal a pamätal si. Ľudia ho mali radi, pretože bol veselý a ochotný.