Stanovisko vizionárov

Nedeľné sv. omše

Panna Mária o rodinách


Simonka, je niečo, čo Ti hovorila Panna Mária o rodinách i súkromne?

Áno, predovšetkým v začiatkoch, keď ma naučila modlitbu za rodiny, mi často hovorievala o rodinách, vlastne akoby ma vovádzala do problémov dnešných rodín. Vravela, že rodiny sú preplnené duchom materializmu. Stále sa za niečím naháňajú, no nevedia, kde je správna miera, kedy im stačí. A nevzťahovalo sa to len na materiálne zabezpečené rodiny, ale i na tie chudobnejšie. Pretože byť naplnený materializmom znamená lipnúť na veciach, ktoré máme a nepotrebujeme ich k životu a dávať im prednosť pred Bohom a človekom. A toto veľmi zväzuje srdce človeka.
     Panna Mária bývala veľmi smutná, keď mi rozprávala, ako ju bolí, že sa rodičia nevenujú deťom. Zahŕňajú ich novými a novými hračkami, zamestnávajú ich rôznymi činnosťami, no zabúdajú, že deti predovšetkým potrebujú ich. Potrebujú byť s nimi, rozprávať sa s nimi a vykonávať spoločné činnosti. Rodičia však seba nahrádzajú inými ľuďmi či vecami, a prehlbujú medzi sebou a svojimi deťmi priepasť neporozumenia. A potom sa mnohokrát čudujú a nadávajú, aký človek vyrástol z ich dieťatka. Úloha rodičov vo výchove detí je nenahraditeľná. Panna Mária veľmi miluje rodiny a nazýva ich „moje rodiny“. Neustále chce naše rodiny žehnať, no mnohokrát nevieme prijímať Božie požehnania, ktoré k nám prichádzajú rôznym spôsobom. Jednou z veľkých bolestí Panny Márie je bolesť nad rodičmi, ktorí nechcú prijať svoje počaté dieťa. Túto bolesť mi dala Panna Mária mnohokrát pocítiť a prežiť s Ňou. Vyzýva nás, aby sme sa modlili za takýchto rodičov, pretože odmietajú veľké požehnanie pre svoju rodinu. Matka Božia povedala, že do mnohopočetných rodín prúdia milosti ako rieka.
     Mnoho rodín taktiež bojuje o svoje miesto na zemi, o svoj domov. Ale viacerých to pohltí do tej miery, že nevedia Bohu dôverovať a neustále majú potrebu všetko riadiť a konať sami. Panna Mária raz povedala, aby sme sa zamysleli, kto je pánom našich rodín, kto alebo čo ovláda naše životy. A zakusujeme, že Boh to častokrát nie je. Prispôsobujeme svoj čas a konanie svojim potrebám, ktoré síce môžu byť dobré a správne, ale venujeme sa im viac, ako je potrebné. Mnohokrát dávame prvé miesto našej práci, i keď je potrebné a nutné živiť svoju rodinu, a to na úkor rodiny a detí. Inokedy prispôsobujeme svoj čas televízii a všetko chceme postíhať tak, aby sme si mohli večer sadnúť k nejakému programu a mlčky sedieť okolo televízie. A sú rôzni páni, ktorí nám riadia životy v pozadí a my si to ani neuvedomujeme.


Mnoho ľudí prichádza za tebou s prosbou o modlitbu za ich rodiny. Ako to vnímaš, ako vnímaš ich problémy?

Predovšetkým ľudí vyzvem, že je potrebné, aby sa oni sami začali v rodinách modliť. Všetkých, čo ma prosia o modlitby, odovzdávam večer pri stretnutí s Matkou Božou do Jej Srdca, pod Jej mocný ochranný plášť s prosbou o požehnanie pre nich. Avšak mnohí si neuvedomujú, že ja nedokážem robiť zázraky, nedokážem urobiť, aby sa ich deti oslobodili od alkoholizmu, alebo aby sa ich manžel či manželka vrátili k nim. To dokáže Boh. Ja ich môžem len odovzdávať Panne Márii a prosiť, aby sa Ježiš dotkol ich sŕdc svojou uzdravujúcou mocou. Čo je však pre každého dôležité, je jeho rozhodnutie. Každý sám sa musí rozhodnúť, že chce žiť s Bohom, ja toto dôležité rozhodnutie za nich spraviť nemôžem. Ak sa rozhodnú dobrovoľne pre Boha a začnú nanovo pristupovať k sviatostiam, Ježiš ich bude zvlažovať milosťou svojho Ducha a ich srdcia sa začnú meniť. Lebo mnohokrát je dôležité, aby sa uzdravilo srdce človeka, ktorý prosí, jeho postoj a zmýšľanie, a až potom sa začne uzdravovať i rodina.
     Mnohokrát ľudia robia chybu, že dávajú Bohu ultimátum. Dajú Bohu termín, do ktorého čakajú zmenu, a ak sa dovtedy nič nestane, prestanú s modlitbou a sviatosťami a zanevrú na Boha. Panna Mária v jednom posolstve povedala, aby sme nezväzovali seba, svoje ruky svojimi želaniami, ale aby sme boli pripravení na to, čo chce Boh cez nás uskutočňovať. A mnohí od Boha nečakáme nič, len vyplnenie nejakej konkrétnej prosby a voči ostatným Jeho volaniam sme hluchí.
     Veľa ľudí prosí za svoje rozpadajúce sa rodiny. A vždy je mi tak ľúto, keď vidím to utrpenie, ktoré prežívajú, ale často je to ich vlastná chyba. Snažia sa dobehnúť a získať späť, čo po celé roky zanedbávali. Panna Mária nás vyzýva ku každodennej modlitbe svätého ruženca v našich rodinách. Mnohým sa toto prianie zdá pritvrdé a neuskutočniteľné, iní sa zasa neradi modlia, ale Panna Mária vie, prečo to od nás žiada. Sama povedala, že rodina, ktorá sa modlí, nerozpadne sa. Už mladí slobodní ľudia by sa mali modliť za svoje povolanie, za svojich budúcich partnerov. A keď si nájdu priateľa či priateľku, začať sa spoločne modliť aspoň krátku modlitbu každý deň. Rodiny by mali večer vypnúť televíziu, ktorá ich rozbíja a vzďaľuje od seba, a začať sa spoločne modliť. Rodičia by sa mali spoločne modliť už za svoje počaté deti a prosiť pre nich o zdravie a požehnanie. Mali by sa modliť so svojimi deťmi, nad mladšími deťmi, ktoré sa ešte modliť nevedia, by sa mali modliť spoločne a vkladať na ne ruky s prosbou o požehnanie. Treba deti od detstva viesť k tomu, aby sa naučili modliť za svojich budúcich manželských partnerov či budúce povolanie. Ak budú deti vidieť živý príklad modlitby v rodine, i oni sa budú modliť vo svojich rodinách a rodičia sa nebudú musieť báť o svoje deti a ich budúcnosť.
     Panna Mária nás pozýva ku každodennej praktickej viere. Viere jednoduchej, pokornej. Pozýva nás, aby sme im začali vo všetkom dôverovať. Pred určitým časom sa Panna Mária spýtala Martina, ale tú otázku smerovala i všetkým ľuďom, či veria, že Ona je mocnejšia ako zlo. Martin povedal, že áno a Ona na to odpovedala, že prečo sa teda bojíme. Ak všetko odovzdáme do Jej srdca, už sa o to nemusíme báť, lebo tam sa zlo nedostane. A tomuto sa musíme učiť stále – dôverovať našej Matke. Pri inej príležitosti Panna Mária povedala, že vtedy spoznáme, že sme Jej všetko dobre odovzdali, ak následne pocítime v našom srdci pokoj a radosť. Matka Božia sa k nám neustále skláňa a otvára nám svoju náruč. Túži, aby sme sa ponorili do Jej Srdca plného materinskej lásky a nebáli sa. Ona nám vždy pomôže.
     O veľkosti Jej pomoci a sile modlitby som sa mohla presvedčiť na príbehu jednej rodiny. Podobných príbehov bolo viac, ale na túto rodinu si zvlášť rada spomínam. Napísala mi istá mladá žena, že s manželom veľmi túžia po dieťatku, ale už dlhé roky sa oň pokúšajú a nič. Bola z toho veľmi nešťastná. Keď som ju večer odovzdávala Panne Márii, Ona mi dala spoznať tú hlbokú túžbu, akú nosí táto žena vo svojom srdci a ja som v jej mene predkladala Panne Márii celú ich rodinu. Vtedy som pocítila veľkú lásku, akou miluje Panna Mária túto rodinu a spoznala som, že je potrebné, aby sa začali doma s manželom modliť každý deň. Napísala som tejto pani, že sa majú denne modliť a asi o mesiac prišiel list, v ktorom celá radostná písala, že sa začali spolu modliť a že čakajú dieťatko. A o pár mesiacov na to mi poslala fotku ich krásneho syna. Som Matke Božej za nich nesmierne vďačná. Veľmi rada a často si spomínam na túto rodinu, pretože pri nej mi dala Panna Mária pocítiť, že Bohu nič nie je nemožné. A pritom stačí tak málo. Otvoriť sa Bohu a dôverovať. Niekedy prídu odpovede či uzdravenia neskôr, niekedy nie podľa našich predstáv, ale Boh vždy odpovie. A Panna Mária nás vždy ochráni a bude milovať láskou, akou miluje i svojho Syna.


Simonka, si vydatá a s manželom máte malú dcérku. Ako zvládaš pozvanie Panny Márie ku každodennej modlitbe všetkých svätých ružencov, dá sa to vôbec zvládnuť?

Odkedy sa narodila dcérka, dennú modlitbu všetkých svätých ružencov nestíham. Vyžaduje si moju ustavičnú pozornosť, stále sa jej venujem a to je trochu náročné. Nezostáva mi veľa času na modlitbu. Ale keď ráno vstanem, pomodlím sa modlitbu 1x Verím v Boha, 7x Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Otcu, o ktorú nás Panna Mária prosila, a taktiež sa ju modlím i večer. Potom Jej odovzdám celý deň, všetkých ľudí, s ktorými sa budeme stretať a poviem, že všetko, čo dnes budem konať, obetujem im ako modlitbu. Cez deň sa modlím už len strelné modlitby. Večer, keď uložíme Paulínku spinkať, spoločne sa modlíme s manželom svätý ruženec, počas ktorého prichádza Panna Mária. A keď si ľahnem do postele, začnem sa modliť ďalší sv. ruženec, ktorý sa ale zvyčajne už nedomodlím, lebo od únavy zaspím. Potom pokračujem v modlitbe začatého ruženca v noci, keď treba dcérku nakŕmiť. Mnohokrát sa mi stane, že sa v noci zobudím a nemôžem zaspať, vtedy sa začnem modliť svätý ruženec, lebo určite je niekto, kto práve v tej chvíli potrebuje moju modlitbu. Viac sa nám darí modliť sa, keď cestujeme autom. Ja sa predmodlievam a manžel odpovedá a modlitbou vyplníme celú našu cestu. A v tejto modlitbe prosíme i za tých ľudí, ku ktorým práve cestujeme, takže aj tieto návštevy sú potom požehnané. Zo začiatku ma veľmi mrzelo, že sa mi nedarí modliť sa toľko, ako si želá Panna Mária, ale pochopila som, že dôležité je úsilie. Že Boh prijíma i moju prácu, ktorú konám pre druhých v Jeho mene, ako modlitbu. Príde čas, kedy sa opäť budem môcť modliť viac a viac byť i prítomná na svätých omšiach, dovtedy však budem Bohu obetovať každé úsilie a viem, že Boh nás bude žehnať a starať sa o nás.


Čo by si odkázala rodinám?

Aby sa nebáli. Aby sa nebáli prosiť Bohu, prosiť Ježiša i skrze Máriu a aby im dôverovali. Boh sa o každého postará, ak mu to dovolíme. Možno nebude náš život celkom podľa našich predstáv, možno nebude vôbec jednoduchý, ale ak bude žitý s Bohom, bude plný požehnania.
     A chcela by som vyzvať rodiny k spoločnej modlitbe podľa priania Panny Márie. Z vlastnej skúsenosti viem, že počas modlitby sa vyriešia mnohé problémy a nedorozumenia. Modlitba je nám daná i ako liek. Ďalším „liekom“ na dnešnú dobu je sila požehnania. Chcela by som vyzvať všetky rodiny, aby si začali navzájom žehnať. Aby denne zvolávali požehnanie na svojich drahých, ale i na všetkých ľudí, s ktorými sa budú stretať. Aby sa naučili žehnať i svojmu nevernému manželovi, či zloprajnej svokre. Aby žehnali neustále a každého. A tak sa namiesto slov hnevu a neprajnosti začne svetom šíriť sila požehnania, ktorá bude meniť srdcia ľudí. Mnohí si neuvedomujú silu požehnania, ale ak s ním začnú, uvidia veľké zmeny vo svojom živote, a Boh ich samých bude žehnať viac a viac.
     A keďže sa blíži čas Vianoc, chcem všetkým rodinám popriať, aby sa mohol malý Ježiško narodiť aj v ich srdciach, v ich rodinách. Aby svetlo, ktoré svojím príchodom prináša, prežiarilo ich domovy, aby sa stali oázami lásky a pokoja. A aby toto svetlo žiarilo neustále navôkol. A nakoniec by som chcela pripomenúť jedno posolstvo Panny Márie, v ktorom hovorí:

     Moje deti,
     žehnám vás svojím materinským požehnaním. Želám si, aby ste otvorili svoje srdcia pre Ježiša, ktorý prichádza. Pozývam vás, aby ste spolu so mnou očakávali jeho narodenie. Nezapĺňajte svoje srdcia túžbou po mamone, ale túžte po mojom Synovi. Pretože tým najväčším darom Vianoc je Ježiš. Už teraz sa radujem, že Novonarodeného Ježiša položím do vašich sŕdc. Modlite sa spolu so mnou, moje deti.
(15.12.2008)