Stanovisko vizionárov

Nedeľné sv. omše

Simona Árendásová, rod. Kumpanová

Simona Árendásová

Narodila sa 06.01.1982 v Trnave. ZŠ navštevovala v Dechticiach. Po ukončení gymnázia študovala na VŠ v Bratislave. V súčasnosti je na materskej dovolenke, s manželom majú tri deti. Bývajú v Dechticiach.

  • Aké bolo Tvoje prvé stretnutie s Pannou Máriou?
  • Na stretnutie s Pannou Máriou som sa modlitbami pripravovala dlhšiu dobu. Tešila som sa na stretnutie, no zároveň som si vôbec nevedela predstaviť, aké to bude. Mala som trochu z toho aj strach, ale vo vnútri som sa tešila. Pannu Máriu som prvýkrát počula 21.05.1996. Keď Panna Mária počas modlitieb prišla, cítila som veľkú radosť a pokoj. No postupne vo mne začala prerastať pochybnosť, čo ak to Panna Mária nie je. Tak som jej túto pochybnosť predostrela. Bolo to v septembri. Práve som nastúpila do prvého ročníka na cirkevnom gymnáziu a bol štvrtok pred prvým piatkom. Panna Mária mi na to povedala, že dôkazom Jej príchodov bude prvý dar, ktorý na druhý deň dostanem. Veľmi som sa začudovala a začala som premýšľať, kto mi čo môže dať. Keďže bol prvý piatok, celá škola sme sa stretli v kostole pri našej škole na slávení svätej omše. Pravdu povediac, veľmi som nevnímala, pretože som stále rozmýšľala nad tým darom. Spolužiakov som ešte veľmi nepoznala, tak som premýšľala, či snáď nejaká spolužiačka mi niečo dá. Tu prišlo sväté prijímanie a ja som sa postavila do rady. Keď som prijala Telo Pána Ježiša, akoby sa vo mne niečo zlomilo. Zaplavila ma obrovská radosť a pokoj a ja som pochopila, čo – vlastne Kto je tým darom. Začali mi tiecť slzy a zároveň som sa v duchu aj smiala, aká som bola hlúpa. Večer sa ma Panna Mária spýtala, či viem, aký to bol dar a ja som odpovedala: „Áno, Mami, viem. Tým darom bol Pán Ježiš.“ Na to mi povedala, že On mi bude neustálym dôkazom Jej príchodov, a aby som sa nebála, lebo ma veľmi miluje. Veľmi som Matke Božej vďačná za túto skúsenosť.

    • Aké sú dnešné stretnutia s Pannou Máriou, ako ich vnímaš teraz?
    • Zo začiatku takmer pri každom stretnutí mi Panna Mária hovorila, ako mám žiť a konať. Vravela, čo je dôležité pre duchovný život. Veľký dôraz kládla na svätú spoveď, sv. omšu a sv. prijímanie. Hovorila, že musím mať neustále otvorené srdce pre Božie milosti, Boží pokoj a lásku. Môžem povedať, že ma Panna Mária vyučovala a viedla krôčik po krôčiku. Po nejakej dobe sme sa začali spoločne viac modliť a Panna Mária akoby ma nechávala viac kráčať samu. Ale vždy, keď bolo treba, ma usmernila, aby som sa dokázala správne rozhodnúť. Prechádzala som istým pretvorením, Panna Mária ma učila vo všetkom im dôverovať a spoliehať sa na nich. Dnešné stretnutia sú o modlitbe a dôvere. Každý deň sa spoločne modlíme a ja Panne Márii odovzdávam všetkých ľudí tak, ako ma vyzvala. A preto je to o dôvere, pretože mi dáva zakúsiť, že keď všetko s dôverou odovzdám, tak je to už v Jej srdci a ja sa už nemusím o to báť, či starať.

    • Ako vyzerá Panna Mária, ako ju počuješ, vnímaš?
    • Pannu Máriu nevidím, ale ju počujem. Keď prichádza, naplní ma zvláštny pocit veľkého očakávania a za ním radosť. Keď sa mi Panna Mária prihovorí, tak už cítim veľký pokoj. Je to akoby som ani nebola prítomná na zemi, ale dakde inde, v dajakom inom svete, kde som len ja a Ona. Aj keď Pannu Máriu nevidím, cítim, či je šťastná alebo smutná, či Jej pohyby. Neviem celkom vyjadriť, ako Ju vnímam, je to také zvláštne, iné, ako keď sa stretnete len tak s nejakým človekom.

    • Na aký úmysel sa modlíš s Pannou Máriou?
    • Panna Mária ma naučila modlitbu za rodiny, ktorú sa s Ňou denne modlievam. A takisto Jej práve rodiny najviac odovzdávam a všetko, čo sa rodín týka.

    • Aký vplyv mali (majú) stretnutia s Pannou Máriou na Tvoj život, na Tvoje rozhodnutia?
    • No veľmi veľký. Nakoľko byť svedkom a sprostredkovateľom stretnutí s Matkou Božou vnímam ako poslanie, tak takmer všetky moje rozhodnutia sú ovplyvňované práve Pannou Máriou. Môžem to snáď už nazvať akoby životným štýlom. Od začiatku som prispôsobovala deň tak, aby som mohla ísť napríklad večer na svätú omšu a mať čas na modlitby a stretnutie s Pannou Máriou. Znie to možno veľmi jednoducho, ale niekedy mi to robilo riadne problémy.
           Zvlášť, keď bolo veľa povinností do školy, hlavne na vysokej, a ja som sa nemohla celkom venovať škole a zopár hodín som si musela vyhradiť pre Boha. Vtedy som niekedy pociťovala stretnutia za príťaž a v duchu aj vyčítala Bohu, že sa nemôžem škole venovať tak, ako by som chcela. Bolo to dosť vyčerpávajúce obdobie, keď som bojovala sama so sebou ale takisto aj s Bohom. Veľakrát som cítila, že som celkom na dne a že už Bohu nemám čo dať, že už ma musia „mať dosť“. Niekedy som si myslela, že sa už Panna Mária prestane so mnou stretávať a cítila som sa strašne. No keď sa spätne pozriem, tak ani neviem ako, ale Panna Mária ma začala ťahať späť, ku Nej, nanovo som začala pociťovať Jej blízkosť a veľkú lásku a začala som pociťovať nové milosti. Som Jej vďačná, že sa ma nevzdala, ale bojovala so mnou a za mňa.
           Panna Mária ma učila, aby som sa za všetko vopred modlila a Jej dôverovala. Nebolo to vždy jednoduché. Najmä preto, že vždy chcem mať všetko pod kontrolou. A keď to tak nie je, veľmi som nervózna a nepríjemná a v duchu robím Mamine výčitky. A mojou veľkou skúsenosťou je, že vždy, keď už cítim, že nemám nad niečím kontrolu, že sa to všetko deje mimo mňa a ja do toho nemám ako zasiahnuť, keď už cítim, že sa všetko okolo mňa akosi rúca a ja už nemôžem (alebo nevládzem) niečo robiť, tak vtedy zasahuje Boh. Vtedy mi ukáže, že On má všetko pod kontrolou a všetko je v Jeho pláne. Zvyčajne „potrebujú“, aby som bola celkom bezmocná, niekedy stratená, aby som dokázala prežiť ich veľkú lásku a moc, s akou sa o mňa starajú. Vtedy sa mi chce smiať, lebo mám pocit, akoby sa Boh so mnou len hral. A takto sa to zvyčajne deje v nejakých časových cykloch, podľa toho, ako veľmi zasa chcem niečo ovládať a mať pod kontrolou.
           Bolo veľa období a rozhodnutí, na ktoré vôbec nie som hrdá, ale ďakujem Bohu a Matke Božej, že mi dávajú nanovo šancu a dôverujú mi. A to sa učím stále i ja. Všetko robiť s dôverou, v modlitbe a s pohľadom na nebo.